Aj takéto odpovede dal veľký prieskum o našom dvojmesačnom eliťáckom homeofficovaní počas koronakrízy.
Slovo korona na nás vyskakuje pomaly aj z konzervy, ale nepomôžeme si. Stala sa témou č. 1 a zasiahla kompletne všetkých. Aj nás, Eliťákov. Prísne štátne nariadenia prišli koncom marca a prišli rýchlo. Bolo jasné, že spoločná práca v kancelárii nebude na určité obdobie možná.
Fungovanie na homeofficoch sa riešilo za pochodu. Nikto nevedel poriadne odhadnúť, čo sa stane, keď sa celá firma presunie do domácej karantény a mobily, sociálne siete, Slack a Google Meet sa stanú naším jediným pojítkom. Stalo sa.
Dnes však vieme, čo taký celofiremný homeoffice obnáša. Poslal som preto kolegovcom jednoduchý dotazník, a pýtal sa, ako prežívali celé toto obdobie, ako sa im doma pracovalo a čo im chýbalo či nechýbalo. Dozvedel som sa toto:
Pozvoľné rána
Všetci máme radi, keď sa cez víkend nemusíme ráno chystať a ponáhľať do práce. Eliťáci preto ocenili, že tento režim mohli mať aj počas pracovného týždňa. Rána v pyžame, podpora teplákovej kultúry, žiadne kosticové podprsenky a žiadny make up. Kolegyni sa dokonca zlepšila pleť (cally s vypnutou kamerou sa uchytili pomerne rýchlo :D). Každopádne, cez homeoffice najviac zarezonovalo pohodlie.
Ušetrený čas aj peniaze
Takmer všetci Eliťáci sa zhodli, že cesta do práce je tak trochu premrhaná časť dňa. Napríklad z Ružinova do centra je to niekedy aj na 40 minút. A keďže treba prísť aj domov, vynásobme si to dvoma. To je čas na dva seriály na Netflixe, alebo 3 pivká u Bukowského. Ale s homeofficom akoby si znova našiel. Zrazu je čas na všetko a človek sa len diví, koľko toho postíha.
Zaujímavé to bolo aj so stravovaním. Staré mesto pýta za denné menučka najviac, preto vyšli obedy doma určite výhodnejšie. A navyše, keď ušetríš hodinu až dve denne cestovaním, na také to domáce varenie a experimentovanie ti zostáva celkom dosť času. A u niektorých dokonca vítaného.
Call nenahradí osobný pokec
Tieto obavy boli na začiatku veľké. Keď si napríklad kopík volá s grafikom kvôli vizuálu, ide o pomerne abstraktnú komunikáciu. Predsa len, prísť za niekým osobne, spraviť rýchlu skicu alebo ukázať prstom na monitor často nahradí aj 15 minút vykecávania po telefóne. A navyše, nie je v tom žiadna záruka, že sa obe strany naozaj pochopili. Rovnako náročné to bolo aj s brífingom.
Komunikáciu medzi sebou sme si celkom užívali. Hlavne na raňajších statusoch. Keď je človek doma zavretý, vždy uvíta aj nejaký ten mimopracovný pokec 🙂
Zmiešané pocity
Už odborníci písali, že mať doma samostatnú pracovnú a oddychovú časť je zo psychologického hľadiska výhodou. Horšie pre tých, čo zakotvili na podnájme a majú pre seba akurát tak jednu izbu. Niektorí eliťáci spomínajú, že ich často práca pohltila až do neskorých večerných hodín. Ono, zase cez deň sa to dá vždy vyvážiť 🙂 Ale pracovné s osobným sa zvyklo miešať. A ďalšia vec, zatiaľ čo má v office každý pohodlnú kancelársku stoličku, veľký stôl a k dispozícii ďalší monitor, doma to bolo sparťanskejšie. Boľavý zadok či chrbát neboli v odpovediach žiadnou výnimkou.
Ani tak, ani tak
Už po dvoch týždňoch doma som sa plne aklimatizoval na nový spôsob práce a nemal som problém fungovať rovnako hladko ako v office. A tak mi napadlo, či by nemohla vzniknúť čisto “virtuálna agentúra”. Hirovanie cez call, spoločné meetingy cez call, briefovanie cez call…
Bol som touto myšlienkou nadšený. Po dvoch mesiacoch ma to ale prešlo. Cítil som sa doma ako na izolačke a volať kolegom počas pracovnej doby, aby sme pokecali, mi prišlo tak trochu odveci (pritom v práci je pokec úplne bežný. Na to predsa majú agentúry kuchynku 🙂
Kolegovci to v prieskume vidia podobne ako ja. Homeoffice je super spôsob, ako vykryť príležitostné povinnosti doma, ale dlhodobo to lezie na mozog. Rovnako, byť neustále v práci, môže mať opačný efekt. Zbožné želanie bolo mať ideálne 3 pracovné dni a 2 homeoffice. Ak teda nie, aj 4:1 by potešilo 🙂 Zaujal ma ešte jeden parameter. Nálada. Mám náladu byť doma, mám náladu byť v práci. Mnoho eliťákov sa priznalo, že často sú pracovne výkonnejší tam, kde majú práve náladu pracovať. Asi je to kacírska myšlienka, ale mať v dovolenkovom internom systéme políčko – “Chcem voľno podľa nálady” by mohlo byť super.
Čo najviac chýbalo?
Jednoznačne kolegovia. Toto slovo sa v priekume spomínalo najčastejšie. Eliťáci držia spolu a miestami to u nás pripomína veľkú famíliu. Takú, v ktorej sa máme naozaj radi, vieme sa podržať a niektorí fungujeme ako partia aj po práci. Druhé najpopulárnejšie, čo Eliťákom na HO chýbalo, bola ranná kávička z firemnej kuchynky. Nečudo. Kuchynka je u nás miesto pohody a dobrého pokecu, ako som už spomínal. No a treťou vecou bol náš povestný balkón, z ktorého je parádny výhľad na celé Staré mesto.
Dnes už fičíme naplno a eliťácky život sa dostáva do starých koľají. Čochvíľa možno príde taká tá nostalgia za homeofficom a ľudia budú už iba s láskou spomínať na pyžamové rána, teplákové meetingy a hodiny ušetreného času. A možno príde druhá koronavlna a my sa po mesiaci doma budeme zase pýtať do práce. No, ale hlavne nech sme všetci zdraví a nech už je dobre.
